Kde bolo, tam bolo,…
V jednej malej škole, kde deti objavovali čaro písania, počítania aj kreslenia, sa tichým tieňom v triede potulovala Chyba. Nebola to obyčajná chyba, ktorú by ste prehliadli – bola to duša osamelá, vyhnaná do zákutia a jej prítomnosť bola vnímaná len ako prekážka. Keď dieťa spravilo chybu v diktáte alebo zle vyrátalo príklad, Chyba sa zjavila na okraji zošita, trpela pocitom zbytočnosti a samoty, akoby povedala: „Som len dôkaz, že nie som dosť dobrá.“
Chyba sa skrývala medzi riadkami, pozorovala deti, ako sa hanbia za svoje omyly. Každá jej návšteva bola sprevádzaná tichou bolesťou – bola neustále odmietaná a nepochopená. V jej srdci sa usadzoval pocit, že akákoľvek jej prítomnosť len zatemňuje dokonalosť a bráni im v napredovaní.
Až jedného dňa sa v škole zastavil jeden učiteľ – bol to múdry Profesor Život. Pozoroval, ako deti krútia hlavami a utierajú si slzy hanby, keď urobia chybu. Zvolal ich do kruhu v tichej knižnici, kde teplé svetlo lampy zmiernilo tieň, ktorý Chybu dlhé roky sprevádzal.
„Deti,“ začal Profesor Život jemne, „kto sa z vás naučil chodiť bez pádu? Kto sadol na bicykel a hneď vedel bicyklovať? A kto sa naučil čítať bez jediného omylu?“
Profesor pokračoval: „Chyba je tu nielen preto, aby vás spomalila, ale aby vám ukázala, kde máte ešte priestor na rast. Bez nej by ste nikdy nezistili, čo všetko dokážete zmeniť a zlepšiť.“ Jeho slová zarezonovali v tichom priestore a dokonca aj Chyba, skrytá za každou preškrtnutou líniou, sa zastavila. Pocítila, ako jej studené srdce otepľovalo teplo porozumenia.
Na tú chvíľu sa v triede zmenil vzduch. Deti si uvedomili, že omyly nie sú nepriateľmi, ale učiteľmi, ktorí im pomáhajú pochopiť, kde sa skrýva pravá sila učenia. A Chyba? Tá si pomaly uvedomila, že aj napriek všetkej svojej zdanlivej bezcennosti má svoju dôležitú úlohu. Hlboko v sebe vedela, že bez jej prítomnosti by nikto nikdy nezažil chuť prekonania sa a rastu.
Od toho dňa deti s odvahou skúmali, čo im každý omyl mohol povedať, a na svojej ceste k poznaniu sa učili prijímať aj tie najnepríjemnejšie okamihy. Chyba, kedysi vnímaná ako osamelá a zbytočná, začala pomaly pociťovať, že patrí do príbehu ich života. Začala sa usmievať, hoci jemne a opatrne, vedomá si svojej skutočnej hodnoty.
Tvoje chyby ťa nedefinujú, to ako ich prekonáš, áno.
Prajeme vám krásny piatok, priatelia ❤️
foto: Freepik
