Vnímanie tela, tiež nazývané propriocepcia, je nevedomý pocit polohy a pohybu vlastného tela, ktorý pochádza zo zmyslových receptorov nachádzajúcich sa v našich kĺboch a svaloch. Práve tento zmysel nám umožňuje vykonávať napríklad aj utieranie nosa alebo zapínanie gombíkov na košeli, (a to aj so zatvorenými očami). Propriocepcia nám umožňuje automaticky, neustále a bez toho, aby sme si to uvedomovali, prispôsobovať polohu tela podľa konkrétnych požiadaviek úlohy.
Napríklad keď sa dieťa pokúša chytiť loptu, musí sa natiahnuť smerom k lopte, správne umiestniť ruky, udržať rovnováhu a posúdiť rýchlosť a smer lopty ako pohyblivého cieľa. Oči dieťaťa sledujú pravdepodobnosť jeho úspechu, takže pohyby tela musí prispôsobiť danej aktivite. Pri chytaní lopty dieťa venuje veľmi málo vedomej pozornosti tomu, ako sa telo cíti pri vykonávaní týchto úprav.
Deti so slabým vnímaním vlastného tela často venujú výraznú pozornosť pohybom, ktoré by mali inak prebiehať automaticky.
V praxi to môže vyzerať aj tak, že keď dieťa požiadame, aby rýchlo napodobnilo naše pohyby rúk a nôh, bude musieť niekoľkokrát pozrieť na dospelého, potom na svoje vlastné končatiny, aby sa uistilo, že pohyb vykonáva dobre. Všeobecne deťom so zníženým vnímaním vlastného tela chýba plynulosť a rýchlosť pri vykonávaní motorických pohybov, ktoré by mali byť automatické. V porovnaní s ostatnými rovesníkmi často pôsobia nemotorne alebo neorganizovane.
Ako propriocepciu podporovať a stimulovať?
Tu je niekoľko tipov ako čo najlepšie podporovať a stimulovať propriocepciu:
- Bosá chôdza na rôznych povrchoch.
- Rovnovážne cvičenia ako napr. nestabilné povrchy, rovnovážne podložky, bosu lopty alebo rovnovážne disky, nútia váš nervový systém pracovať na udržaní rovnováhy a zlepšovať aj propriocepciu)
- Loptové hry – hádzanie, chytanie, kopanie a odrážanie lopty,… Skúste rôzne varianty, ako napríklad chytanie lopty jednou rukou, hodenie ju pod vlastné nohy, kotúľanie lopty po vlastnom tele zdole hore zhora dole a podobne.
- Rebríky, švihadlá, hrazdy, trampolíny, lezecké steny, obruče na rúčkovanie, jednoducho všetko, kde musíme koordinovať vlastné pohyby.
- Tlačenie alebo ťahanie rôznych predmetov.
- Masáže (aj napríklad pomocou fitlopty, kde jeden človek leží na zemi a druhý pomocou tlaku na telo fitloptou prechádza po jeho končatinách).
- Yoga alebo Tai-chi – tieto disciplíny zahŕňajú rôzne pohyby a pozície, ktoré sú často vykonávané na nestabilných povrchoch alebo s pomalými a kontrolovanými pohybmi. Tieto aktivity môžu výrazne zlepšiť propriocepciu a zároveň prispieť k uvoľneniu a zlepšeniu flexibility.
fotografia: Pexels
