V čase pôrodu a krátko po ňom, má dieťa najviac vyvinuté tzv. nižšie mozgové centrá (napr. miecha alebo mozgový kmeň). Sú to centrá, ktoré sa sústreďujú hlavne na zabezpečenie základných životných funkcií ako je dýchanie, tep srdca, krvný tlak, trávenie a pod.
Nervové spojenia do vyšších mozgových centier (mozgová kôra), ktoré riadia všetky naše pohyby, ktoré sa rozhodneme urobiť, dávajú zmysel tomu, čo vidíme a počujeme, pomáhajú nám rozhodovať sa a pod., sú ešte veľmi krehké, alebo sa ešte len začínajú rozvíjať.
Ako sa však mozog dieťaťa počas prvého roka života vyvíja, spojenia do vyšších mozgových centier zosilnievajú, postupne preberajú kontrolu nad funkciami primitívnych reflexov a nastupujú tzv. posturálne reflexy.
Posturálne reflexy nám pomáhajú udržiavať rovnováhu, držanie tela a pohybovať sa v prostredí, v ktorom na nás pôsobí gravitácia a my musíme byť schopní ju prekonať, ak sa chceme pohybovať vzpriamene, alebo nezostať nehybne ležať na zemi. Posturálne reflexy sú viditeľné na tom, ako sa dieťa postupne učí ovládať svoje telo, zdvíhať a udržať hlavičku, neskôr sa zdvihnúť zo zeme na ruky a kolená a postupne až do vzpriamenej polohy.
Niektorým deťom sa však nepodarí túto kontrolu dosiahnuť celkom tak, ako by bolo žiaduce. U týchto detí obvykle naďalej pretrvávajú primitívne reflexy, ktoré už mali byť za normálnych okolností potlačené a posturálne reflexy, ktoré sa mali plne vyvinúť, ostali nedovyvíjané. Tieto deti mávajú obvykle ťažkosti kontrolovať svoje pohyby dostatočne, čo následne ovplyvňuje rovnováhu, jemnú motoriku, celkový motorický vývin, ale aj učenie vo vyššom veku – keďže na to, aby sme boli schopní čítať, písať, alebo zvládať bez problémov hodiny telesnej výchovy na škole, potrebujeme, aby naša motorika a rovnováha boli na veľmi dobrej úrovni.
Ak primitívne reflexy pretrvávajú, môže to taktiež ovplyvniť zmyslové vnímanie a spôsobovať či už zvýšenú, alebo zníženú citlivosť v niektorých oblastiach (napr. dieťa je precitlivené na niektoré zvuky a zrak mu nefunguje dostatočne, jeho funkcie sú slabšie).
Vývin mozgu prebieha zospodu hore – t.j. od najnižších mozgových centier smerom k najvyšším. Potravou na to, aby sa mozog správne vyvíjal, je pohyb. Pohyb totiž umožňuje posilňovať nervové dráhy do najvyšších mozgových centier, z ktorých bude následne riadené naše učenie a kognitívne funkcie – teda myslenie.
Myslenie, učenie – to už sú vyššie kognitívne funkcie, ktoré sú postavené na základe toho, ako dokonale funguje spojenie medzi mozgom a telom. Deje sa tak práve prostredníctvom motoriky a rovnováhy. Preto ak chceme od dieťaťa v predškolskom, školskom, alebo vyššom školskom veku adekvátne kognitívne úkony, musíme sa najskôr uistiť, či je v podstate vybavené dostatočnými schopnosťami po motorickej stránke, alebo ako je na tom s rovnováhou. Nemáme tým na mysli či je dieťa schopné sa hýbať, chodiť. Ak je dieťa zdravé, pohyb je pre neho prirodzenou súčasťou života. Dôležité je však aký pohyb a koľko ho vykonávalo v prvých rokoch života, či prešlo všetkými vývinovými medzníkmi a pod.
Niekedy sa napríklad stáva, že príliš pohyblivé deti, ktoré neobsedia na mieste a majú potrebu neustále pobehovať, skákať a poskakovať, inštinktívne vykonávajú tieto pohyby preto, aby podvedome stimulovali svoj rovnovážny systém, ktorý nie je ešte dostatočne zrelý na to, čo sa bude od neho požadovať v nasledujúcich rokoch. Pohyb je totiž to, čo mu pomáha dozrieť a dobre spolupracovať s ostatnými zmyslami.
V skratke povedané – ak nižšie mozgové centrá fungujú optimálne, nervové spojenia do tých vyšších centier sa vytvoria pevné a dobre fungujúce. Ak sa tak však neudeje, mozgová kôra a vyššie mozgové centrá si nebudú môcť plniť svoje úlohy dostatočne, pretože nebudú dostatočne rozvinuté.
V prípade oneskoreného vývinu nervovej sústavy sa obvykle nejedná o deti, či dospelých, ktorí majú viditeľné nejaké poškodenie mozgu. Sú to obvykle zdraví ľudia, inteligentní, avšak v niektorých oblastiach mierne zlyhávajú, alebo sa im nedarí tak, ako by sa im za bežných okolností dariť mohlo.
Primitívne reflexy sa vyvíjajú už v prenatálnom období – počas pobytu dieťaťa v maternici. Pri pôrode sú plne prítomné a pripravené plniť si svoje funkcie. Postupne ako dieťa rastie a prestáva ich potrebovať, sú nahrádzané vyššími mozgovými centrami v priebehu prvých 6. – 12. mesiacov života a nastupujú tzv. posturálne reflexy.
Ak sú primitívne reflexy prítomné neskôr ako po 6. – 12. mesiacoch, a je možné ich vyvolať aj na základe slabého podnetu napr. v rámci školského prostredia, môžu negatívne vplývať na vývin ďalších, komplexnejších a náročnejších zručností – teda aj na vývin posturálnych reflexov, alebo exekutívnych funkcií. Môže sa teda stať, že primitívne reflexy ostanú naďalej aktívne a posturálne reflexy sa naopak dostatočne nerozvinú.
