ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou)

Porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder, alebo aj ADHD), je zdravotný stav charakteristický pretrvávajúcou neschopnosťou sústrediť sa a/alebo hyperaktivitou – impulzívnosťou a postihuje tak deti ako aj dospelých.

Jedinci s poruchou ADHD majú problémy so sústredením, s tým, ako zostať pokojní, a ako kontrolovať svoje nálady. Veľmi rýchlo sa začnú nudiť pričom sú nepokojní a roztržití. Kvôli svojmu často rušivému správaniu v škole, doma alebo medzi priateľmi je pre ľudí postihnutých touto poruchou ťažké zapájať sa do rôznych aktivít.

ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou)

Dôsledkom týchto symptómov sa deťom a adolescentom v škole nedarí alebo dokonca neprospievajú, a to aj napriek priemernej alebo nadpriemernej inteligencii. Navyše, väčšina jedincov s poruchou ADHD nie je schopná spriateliť sa alebo si udržať priateľov a cítia sa osamelo a nepochopení.

Za predpokladu, že bola určená správna diagnóza, symptómy ADHD je možné liečiť a zvládať. Porozumenie symptómom ADHD pomôže lekárom pri správnej diagnostike.

Symptómy ADHD môžeme rozdeliť na dve skupiny:

  • Symptómy nesústredenosti
  • Symptómy hyperaktivity/impulzívnosti
  • 1) Nie je schopný sústrediť sa na detaily, robí chyby z nepozornosti v škole, práci alebo pri iných aktivitách.
  • 1) Často sa správa nepokojne, nekontrolovateľne pohybuje rukami a nohami, je neposedný.
  • 2) Má často problémy udržať pozornosť pri pracovných povinnostiach alebo zábave.
  • 2) Často opúšťa svoje miesto v triede alebo v iných situáciách kde sa od neho očakáva, aby zostal na mieste.
  • 3) Často sa zdá akoby nepočúval keď sa na neho hovorí priamo.
  • 3) Často behá alebo lezie v situáciách, kedy je to nevhodné (u adolescentov alebo dospelých sa tento symptóm môže prejavovať subjektívnym pocitom nepokoja).
  • 4) Často nerešpektuje pokyny a nie je schopný dokončiť školské úlohy, domáce povinnosti alebo povinnosti na pracovisku (nie je to dôsledok revoltujúceho správania alebo neschopnosti porozumieť pokynom).
  • 4) Často má problémy zapojiť sa do hier alebo do iných voľno-časových aktivít, pri ktorých sa nerozpráva.
  • 5) Má problémy s organizovaním povinností a iných aktivít.
  • 5) Budí dojem, že sa stále niekam ponáhľa alebo koná ako by ho poháňala nevyčerpateľná energia.
  • 6) Často sa vyhýba, nemá rád alebo sa zdráha zapájať do aktivít, ktoré si vyžadujú sústredené mentálne úsilie (ako je práca v škole alebo domáce úlohy).
  • 6) Často a veľa rozpráva.
  • 7) Často stráca veci, ktoré sú potrebné na vykonanie povinnosti alebo na zapojenie sa do aktivít (napr.: hračky, školské zadania, ceruzky, knihy alebo nástroje).
  • 7) Často vyhŕkne odpoveď skôr ako je otázka položená.
  • 8) Je ľahko vyrušený vonkajšími stimulmi.
  • 8) Má často problém počkať kým na neho dôjde rad.
  • 9) Často zabúda na každodenné povinnosti.
  • 9) Často prerušuje alebo skáče do reči iným.

Určiť diagnózu ADHD je veľmi komplexná záležitosť a vyžaduje si informácie získané z viacerých zdrojov, od rodičov, lekárov a učiteľov.

POZNÁMKA: Tieto informácie nemôžu nahradiť klinické ani psychologické vyšetrenia, ktoré by mali vykonať kvalifikovaní odborníci so skúsenosťami v diagnostike a/ani nemôže nahradiť liečbu ADHD.

Čo spôsobuje ADHD?

Vedci sa zhodujú v tom, že neexistuje iba jedna príčina vzniku ADHD. Faktory, ktoré sa spájajú so vznikom ADHD, sa rovnako dajú nájsť v genetike ako aj v prostredí, ktoré jedinca obklopuje. Aj keď príčiny vedúce k vzniku ADHD nie sú vedcom úplne jasné, existuje dostatok informácií, ktoré pochádzajú zo štúdií s použitím pokročilých techník zobrazovania mozgu, ktoré dokazujú, že pri ochorení ADHD sa objavuje určité abnormálne fungovanie mozgu.

Abnormálne fungovanie mozgu

Štúdie, ktoré využívajú pozitrónovú tomografiu, PET (positron emission tomography), technológiu zobrazovania mozgu, ktorá využíva rádioaktívny indikátor, pomocou ktorého sú zobrazené chemické procesy v mozgu, ukázali značné rozdiely medzi zdravými ľuďmi a jednotlivcami trpiacimi ADHD. Vedci ešte úplne nerozumejú základnému mechanizmu, ktorý spôsobuje ADHD.

Predpokladá sa, že dôležitým faktorom je nerovnováha medzi chemikáliami pôsobiacimi v mozgu, a predovšetkým v neurotransmiteroch, ktoré prenášajú vzruchy v mozgu. Je dôležité poznamenať, že snímky tomografie PET sú použité iba ako nástroj výskumu a nie sú vhodné na diagnostické účely.

Genetické faktory a prostredie

ADHD sa môže vyvinúť z vrodených biochemických faktorov, abnormálneho fetálneho vývoja, ktorý ovplyvňuje tie oblasti mozgu, ktoré riadia sústredenosť a pohyb, môže byť spôsobená toxickými látkami (napr. olovom), poškodeniami počas vývoja alebo stravou. Navyše, poranenie hlavy, ktoré má za následok poškodenie mozgu, môže takisto prispieť k vzniku ADHD.

Zdá sa, že ADHD sa vyskytuje v rodinách celé generácie, čo by naznačovalo, že určitú úlohu zohrávajú aj gény. Štúdie, ktoré skúmali dvojičky, adoptované deti a ich rodiny, priniesli mnoho závažných argumentov v prospech genetického prenosu ADHD. Z týchto štúdií vyplýva, že približne polovica rodičov, ktorí trpeli ADHD, má dieťa s rovnakou poruchou. Medzi 10 % až 35 % detí s poruchou ADHD má prvostupňového príbuzného s rovnakým ochorením.

Kombinácia metódy INPP, pohybového programu Bilaterálnej integrácie, prípadne neurosenzorickej stimulácie Tomatis®, dokážu pomôcť deťom s ADHD za predpokladu, že v pozadí ich ťažkostí stoja neuro-fyziologické príčiny. Nie všetky deti alebo dospelí s ADHD majú prítomné aberantné reflexy.

Príčinou tejto poruchy v takom prípade je niečo iné – často sa jedná buď o nutričné poruchy rôzneho typu a stupňa (biochemické zmeny v mozgu), alebo o zmenu na úrovni výboja mozgových vĺn (viď vyššie v texte). Pri odchýlkach v EEG zázname, môže byť veľmi užitočné nastaviť klienta na EEG Biofeedback metódu. V mnohých prípadoch stanovenej diagnózy ADHD sa jedná aj o kombináciu prekonanej traumy. V tom prípade je veľmi dôležité zahrnúť do intervenčného programu aj také prístupy, ktoré sa zameriavajú na emočné prežívanie. Medzi také prístupy môžeme zaradiť napríklad individuálny koučing, alebo systemickú práca v rámci rodinného systému.