Poznáte ten moment, keď sa na svoje dieťa nahneváte za niečo, a potom si uvedomíte, že vy sami robíte to isté? Dnes sa pozrieme na bežné situácie, v ktorých možno až príliš často očakávame od našich detí viac, než dokážeme zvládnuť my sami. Pozrite si krátky zoznam vecí, za ktoré deti často trestáme, ale ako dospelí ich sami robíme.
Zabúdanie vecí
Koľkokrát ste sa nahnevali na svoje dieťa, že zabudlo desiatu alebo cvičebný úbor? A pritom – ruku na srdce – koľkokrát ste vy sami nechali kľúče doma, zabudli na dôležitý termín alebo schôdzku? Náš mozog nie je dokonalý a zabúdanie je prirodzená súčasť života, či už máme 7 alebo 37 rokov.
Nezvládanie neúspechu
Často očakávame od detí, že prijmú prehru v hre s úsmevom, zatiaľ čo my sami možno prežívame frustrujúce emócie, keď nás predbehne kolega v práci alebo sa nám nepodarí dosiahnuť vytýčený cieľ. Učiť sa prijímať neúspech je celoživotný proces.
Odmietanie delenia sa
„Požičaj sestričke hračku!“ – častá veta v mnohých domácnostiach. Ale priznajme si – ako ochotne požičiavame my dospelí svoje obľúbené veci? Svoje nové náradie? Svoje auto? Svoje obľúbené oblečenie? Deliť sa nie je vždy jednoduché, a to v každom veku.
Strach z neznámeho
Karháme deti za to, že sa boja ísť na nový krúžok alebo medzi nových kamarátov? Pritom my sami možno pociťujeme úzkosť pri predstave zmeny práce alebo sťahovania sa do nového mesta. Strach z neznámeho je prirodzený obranný mechanizmus.
Zlá nálada a náročné dni
„Netvár sa tak kyslo!“ hovoríme deťom, ale sami máme dni, kedy by sme najradšej nikoho nevideli. Každý človek, bez ohľadu na vek, má právo na horšie dni a náročnejšie obdobia.
Odmietanie vecí, ktoré sa nám nepáčia
Deti kritizujeme za vyberanie v jedle, ale koľkí z nás dospelých má svoje vlastné „nechcené“ jedlá? Alebo aktivity, ktorým sa radšej vyhýbame? Je prirodzené mať preferencie a nie všetko nám musí vyhovovať.
Nepozornosť pri požiadaní o niečo
„Prečo hneď nereaguješ, keď na teba hovorím?“ – známa výčitka. Ale spomeňte si, koľkokrát ste vy pri práci alebo pri telefóne prehliadli prosbu partnera alebo kolegu. Plná pozornosť nie je vždy samozrejmosťou.
Strácanie vecí
Vyčítame deťom, že nevedia, kde majú ponožky alebo kde nechali peračník. Pritom my sami občas strácame účtenky, doklady alebo drobné veci v domácnosti. Nikto nie je dokonale organizovaný.
Čo z toho vyplýva?
Namiesto zbytočného trestania by sme mali:
- Ukázať pochopenie pre prirodzené ľudské správanie
- Pomôcť deťom nájsť stratégie na zvládanie týchto situácií
- Byť vzorom v tom, ako konštruktívne riešiť podobné výzvy
- Priznať si vlastné nedokonalosti a hovoriť o nich s deťmi
Keď budeme k deťom pristupovať s väčším pochopením v týchto situáciách, nielen že im pomôžeme lepšie zvládať ich emócie a reakcie, ale vytvoríme aj priestor pre zdravší a pozitívnejší vzťah založený na vzájomnom rešpekte a porozumení.
Ak sa stretávate s výchovnými výzvami a potrebujete podporu alebo radu, Centrum Avare je tu pre vás. Spoločne môžeme nájsť spôsoby, ako lepšie porozumieť vášmu dieťaťu a vytvoriť harmonickejšie rodinné prostredie. Neváhajte nás kontaktovať pre konzultáciu alebo poradenstvo.
fotografia: Freepik
