Nie všetci máme rovnaké štartovacie podmienky, nie všetci sú schopní v nalinkovanom učebnom pláne podávať v požadovanom čase očakávané výkony…

Nezvratne sa blíži koniec školského roka, čas bilancovania a veľkého hodnotenia, čas, kedy v našom školskom systéme zhŕňame úsilie žiaka, učiteľa a rodiča za pol roka školskej dochádzky do číselnej škály od 1 do 5. Tieto čísla reprezentujú objektívny výkon školáka a robia ho porovnateľný s jeho rovesníkmi. Dá sa to však vôbec?

Zamyslite sa spolu s nami, nad nasledovnými riadkami a skúste byť zhovievaví, keď Vám Váš školák predloží v piatok hodnotenie jeho ročníkového úsilia.

Prečo sa pri oprave písomky spočítava počet chybných odpovedí ?

Náš školský systém je zameraný na výkon a úspešnosť hodnotí cez mieru neúspechu. Už len tento komplikovaný myšlienkový konštrukt je divný sám o sebe. Prajeme si pre naše deti, aby sa z nich jedného dňa stali samostatné ľudské bytosti, schopné čeliť živostným situáciam, schopné samostatne sa rozhodnúť so zvážením všetkých aspektov a okolností? Na to si však potrebujú vybudovať sebadôveru a pozitívny sebaobraz, čo je pomerne náročné ak ich to učíme cez vyratúvanie ich zlyhaní a pochybení : „ … 5 chýb – trojka …“

Spätná väzba, nie známka, je to, čo potrebuje dieťa v procese učenia.

Moja dcéra opakavane prichádzala zo školy s len informáciou o zlej známke. Známka často nebola zapísana v žiackej knižke ani s odstupon týždňov a tak začalo doma pátranie, v čom bol vlastne problém, čomu neporozumela a čo sa treba doučiť. Neraz sa nám však stalo, že v škole nedostali písomku od učiteľa ani k nahliadnutiu, nevracali sa k správnym odpovediam, nehľadali, v čom mohlo spočívať zlyhanie dieťaťa. Známka sama o sebe proces vzdelávania v danom učive ukončila a pokračovalo sa ďalej s novým učivom. Spätná väzba sa zameriava na priebeh činnosti, alebo na jej výsledok a nie na posudzovanie kvalít toho, kto podal daný výkon. Spätná vázba otvára dvere a posúva ďalej, známka sama o sebe toto nerobí. Známkovanie berie naopak učeniu celkový zmysel, teda – vedome a z vnútornej otivácie vychádzajúce osvojovanie si vedomostí a zručností.

Základná škola nie je prípravou na povolanie

Deti sú na záklaných školách často nútené zvládnuť rovnaké množstvo učiva, rovnakým spôsobom a za rovnaký čas. A to napriek tomu, že niektoré nie sú schopné obsiahnuť dané množstvo učiva, ostatné sa naopak nudia a každé sa pritom učí iným spôsobom.

Povolanie si človek volí, to znamená, že na stredných a vysokých školách sa stretávajú skupiny študentov, ktorí majú porovnatelné schopnosti. Na základnej škole však možnosť výberu nie je. Žiaci sú zmiešaní takmer výlučne podľa miesta bydliska a je to úplne v poriadku, lebo bytostným poslaním základnej školy by malo byť, aby okrem znalostí a vedomostí učila deti tiež spolunažívaniu, komunikácii a spolupráci s ľuďmi, ktorí sú v mnohých smeroch úplne odlišní.

Právo na učenie neznamená povinnosť zvládnuť ho

Mnohým rodičom, by sa zrejme napáčila predstava, že by ich dieťa pri vzdelávaní nemalo dostať rovnaké príležitosti, ako iné deti. Tu dochádza často ale k zámene pojmov: právo mať prístup k informáciám je zamieňané za povinnosť naučiť sa ich v rovnakom rozsahu ako ostaní a táto povinnosť je navyše ešte následne hodnotená. Z príležitosti učiť sa, sa stáva povinnosť plniť jenotnú „normu“ bez ohľadu na možnosti a potreby dieťaťa.

Fínsko – najúspešnejší školský systém krajín OECD, alebo: „…  dá sa to aj inak …“

Fínsky školský systém sa vyznačuje sociálnou a kultúrnou homogénnosťou. Sociálno-ekonomický status rodiča neovplyvňuje výber základnej školy pre dieťa. Všetky deti vo veku od 7 do 16 rokov navštevujú rovnaký typ všeobecnej základnej školy a približne 95 percent detí navštevuje materskú školu rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Rodičia dávajú deti do školy najbližšej k domovu. Škola poskytuje všetkým deťom vo veku od 6 do 18 — 19 rokov — teda aj počas strednej školy, zadarmo teplý obed. Aj deti so špeciálnymi potrebami sú zahrnuté do tohto hlavného prúdu vzdelávania. Iba 2,5 percenta detí s vážnymi mentálnymi postihnutiami je vzdelávané v špeciálnych školách.

Povinná školská dochádzka vo Fínsku je 9-ročná (od 7 do 16 rokov). Je riešená dvoma samostatnými stupňami. Prvý stupeň je od 1. do 6. ročníka. V triede zabezpečuje vyučovanie jeden triedny učiteľ. Druhý stupeň základnej školy predstavujú tri ročníky: 7, 8, 9. Tu vyučujú jednotlivé predmety špeciálne aprobovaní učitelia. Všetci žiaci tejto všeobecnej základnej školy majú rovnaké základné predmety, rovnaký obsah a rovnaký spôsob vyučovania. V nižších ročníkoch je nižší počet žiakov v triedach, vo vyšších vyšší — pohybuje sa v rozmedzí od 18 do 30 detí. Okrem povinných vyučovacích predmetov a počtu hodín z nich, žiaci a ich rodičia si môžu dobrovoľne vybrať 20 percent vyučovacích hodín podľa vlastného výberu. Vo Fínsku nie je školská inšpekcia a plnú zodpovednosť za hodnotenie školského výkonu žiaka nesie učiteľ. Učitelia rozvíjajú sebahodnotenie u žiakov, výkony hodnotia ústne, vlastnými testmi, pomocou domácich úloh a projektov. Štátny inštitút pre vzdelávanie pripravil v roku 1999 jednotné hodnotiace kritériá pre každý povinný predmet. Tieto kritériá však slúžia ako odporučenie pre učiteľov a definujú vedomosti a zručnosti, ktoré by mal žiak dosiahnuť na konci povinnej školskej dochádzky a dostať známku 8 (dobrý) zo škály 4 až 10. Minimálny štandard nie je definovaný. Univerzity i Štátny inštitút pre vzdelávanie realizujú aj monitoring na národnej i regionálnej úrovni. Jeho výsledky však neslúžia na obmedzovanie finančných zdrojov školám s nižšími výkonmi, ale na zisťovanie úrovne vzdelávania s cieľom podporovať školy v dosahovaní lepších výsledkov a minimalizovať rozdiely medzi školami.

Slovenský školský systém je zastaralý (názor zahraničného pedagóga)

Bohužiaľ školský systém je zastaralý a známka z písomky nehovorí o žiakových kvalitách a vedomostiach. Teoretickosť, ktorá je od študenta vyžadovaná je nepotrebná, žiaci si môžu nájsť informácie v knihách a na internete, ale chýba im prax, ktorou by sa mohli naučiť ďaleko viac. Memorizácia textov, ktorým mnohokrát študenti nerozumejú, je zbytočná a nenapomáha im k tomu, aby rozvíjali svoje vedomosti a schopnosti. Samozrejme učiteľom chýba motivácia, zarábajú málo.

Známka je iba číslo. Vôbec nezobrazuje kvality a šikovnosť žiaka. Je dôležité vedieť sa dobre učiť a pamätať si veci, ale stáva sa, že žiak sa naučí niečo naspamäť, len aby uspokojil rodičov, ale v podstate nemá záujem o nové vedomosti. Rodičia gratulujú deťom, lebo dostali dobrú známku, nie pre to, že nadobudli nové vedomosti. Preto si myslím, že žiaci by mali byť hodnotení aj ako osoby nie iba ako stroje, ktoré si pamätajú nepotrebné informácie.

 Zdroje:

Publikácia Mýty ve vzdělávání, Jana Nováčková ( Společnost pro mozkově kompatibilní vzdělávání)
http://hnporadna.hnonline.sk/finsko-najuspesnejsi-skolsky-system-krajin-oecd-151189
http://www.webnoviny.sk/rozhovory/slovensky-skolsky-system-je-zastaral/764396-clanok.html